Historik Erik Kližan označil pozostatky náhrobkov za nález storočia pre
Prievidzu. Podľa jeho slov sa mu zatajil dych, keďže kamene už oficiálne
existovať nemali, pretože cintorín náboženskej obce z Prievidze zrušili
v roku 1985. "Cintorín sa obnovil v roku 1993, čo sa dovtedy objavilo, to tam inštalovali. O tomto náleze už nevedel nikto," spomenul Kližan.
Po židovskej komunite, ktorá podľa neho pôsobila v Prievidzi od
polovice 19. do polovice 20. storočia, nezostalo prakticky nič. "Stará Prievidza vrátane domov, kde žili, bola asanovaná. Tieto kamene sú tak jedinou pripomienkou toho, že tu žili," skonštatoval.
Pozostatky niekoľkých desiatok náhrobkov objavili v areáli dvora po
takmer 40 rokoch v týchto dňoch po tom, ako sa na ne medzičasom zabudlo.
"Po zrušení cintorína časť týchto kameňov previezli do areálu
technických služieb (TS). Pôvodne mali ísť na smetisko, vďaka
prozreteľnosti vtedajšieho riaditeľa TS Ladislava Chrenka sa ich však
podarilo zachovať," ozrejmil mestský poslanec, ktorý sa dlhodobo venuje židovskej tematike, Michal Dobiaš.
Náhrobky budú predmetom výskumu. "Nápisy na nich sú aj v hebrejskom
jazyku, už máme však dohodnutý preklad textov. Kamene môžu pochádzať z
druhej polovice 19. storočia. Tie hodnotnejšie, ktoré sú aj v slovenskom
jazyku, pochádzajú asi z prvej polovice 20. storočia," priblížil historik.
Za unikátny pre mesto označila objav i primátorka Katarína Macháčková. "Mesto
sa dlhodobo snaží podporovať históriu a ukazovať obyvateľom vzácne
momenty, ktoré sme tu mali. Jeden z nich je aj život Židov v našom
meste. V súčasnosti sa k židovskej národnosti u nás skoro nikto nehlási,
o to vzácnejší je pre nás tento nález," ozrejmila Macháčková.
Mesto podľa nej zabezpečí, aby náhrobky boli odovzdané na správne
miesto, to znamená na židovský cintorín, aby si spomínalo na týchto
ľudí, keďže patria k životu Prievidze.